históriaxxxxxxxxxx povesť

 

Horné Semerovce - dedina runového písma

Povôd pomenovania obce pochádza z osobného staromaďarského mena Szemere(L.Kiss, 1981.91.1.). Dedina sa prvykrát spomína v rozkaze kráľá Belu IV, vydanom v Banskej Štiavnci, bez datovania. V maďarskom štátnom archíve je uložená listina z roku 1276, v ktorom meno obce sa vyskytuje nasledovne "pribi viri de Zemered" (MOL-DL-69 298). V listine sa pojednáva vo veci hraníc s obcou Chorvatice a vo veci Péterovcov.

V štátnom archíve sa nachádza aj dokument, v ktorom sa meno Horných Semerovciec prvýkrát spomína v podobe Felseu Zemered (MOL-DL-69-338). V 15 storočí je obec spomínaná aj pod názvom Eghazas Zemered.

Meno baróna Helenbacha sa dostala do dediny začiatkom 18. storočia a ešte na začiatku 19 storočia tu mali statok.V danom období okrem nich posobili v dedine aj zemepáni Foldváryovci a Ivánkovci.

Imre Palugyay ml. vo svojeje monografii uverejňuje údaje zo sčítania ľudu v roku 1850: počet obyvateľov 359, z toho 24 obyvateľov sa hlásilo k nemeckej národnosti, 71 k slovenskej a 259 k maďarskej národnosti. Nemci boli členmi panských rodín, Slováci pôsobili ako dovezení sluhovia.V tomto období v obci žilo 31 zemepánov, postavených domov s pozemkami bolo 12, 3 želiarske a 2 panské budovy. Územie obce zaberalo 1896 katastrálnych jutár, ročný príjem činil 6022 forintov. Hlavnou činnosťou obyvateľov bolo poľnohospodárstvo.

Pri sčítaní ľudu v roku 1890 bolo v dedine spísaných už 612 obyvateľov, z toho 507 obyvateľov malo maďarskú národnosť, 11 nemeckú, 91 slovenskú a 3 inú národnosť. Počet obyvateľov do roku 1900 vzrástol na 696. Väčšina z nich sa zaoberala poľnohospodárstvom celkom (300), ostatní pôsobili ako remeselníci(21), obchodníci(4), čeladníci(49), úradníci(5)... .

Úradná štatistika v roku 1991 uvádza 685 občanov, medzi nimi 449 osôb maďarskej národnosti.

V roku 2001 bolo presne 633 obyvateľov obce.

 

Významné stavby

 

Kostol s runovým písmom

Presné datovanie kostola nepoznáme, je však pravdepodobné, že prvý tu stál už v 13 storočí. V 15 storočí sa budova dnešného kostola viackrát prestavala a "skoro úplne stratila pôvodný tvar". Kostol však zostal na pôvodnom mieste a v južnej časti steny starej lode i portál.

Tento portál je najvzácnejšia časť budovy - je zdobený žliabkovaním a rozvilinami, na architráre je runové písmo a v tympanóne tvaru oslieho chrbta je náznak fresky na tmovomodrom podklade. O písme, aj v minulom storočí, uverjnili niekoľko štúdií. Podľa štúdie Rómera je text maďarský a nesie informácie o pôsobení vtedajšieho duchovného(IACO/PB/LEBANUS) a rok (1485) .

Historik Peter Puspoki Nagy v roku 1968 uverejnil výsledky svojej vedeckovýskumnej práce a podľa neho na nápise možno prečítať dátum dokončenia prestavby (1482) a deväť iných runových znakov(KURAKO JANOS MESTER).

 

Kaštieľ Wilczekovcov

bol postavený v roku 1763 v obrovskom anglickom parku pri hlavnej ceste v barokovom štýle, v 19 storočí ho prestavali v klasicistickom štýle. Balkón pod tympanónom stredného rizalitu v tvare "U" podopierajú štyri piliere. Prízemnú a poschodovú časť delí kordónová rímsa, v hornej a dolnej časti je 15-15 okien. Salóny kaštieľa na poschodí boli zrkadlové klenby. Budova mala sedlovú strechu. V súčastnosti kaštiel bez strechy, prepadnutým poschodím čaká na úplný zánik.

Pôvodne patril rodu Hellenbachovcov, neskoršie rodu Stainleinovcov a v rokoch 1874-1941 patril grófovi Wilczekovi.

 

Zvonica

bola postavená začiatkom 18 storočia.

 

Krypta Stainlein-Saalensteinovcov

má tvar písmena "T", hlavné préčelie so stredným vstupom, nad sebou v troch radoch stavané krypty. V hrobových výklenkoch odpočíva 31 členov panských rodín.

 

Významní rodáci obce

Imre Ivánka (1818-1896)

bol tajomník ministra národnej stráže, zakladateľom a organizátorom Spoločnosti plavby dunajských parníkov, Severovýchodných železníc, spolku Červeného kríža a Štátneho spolku národnej obrany. Vydal viac samostatných zväzkov (Štyri mesiace služby v uhorskej armáde(1881), Ľudové povstatie(1884), Plavba pernou ľoďou(1862)). Vlastnil kaštieľ v Horných Semerovciach, ktorý ležal na pôde dnešnej základnej školy.

 

Zsigmond Ivánka (1817-1902)

v roku 1848 bol vyslancom mesta Krupina na národnom zhromaždenív Bratislave. Bol najvia vzdelaným rečníkom Hontianskej opozície. Po národnooslobodzovacích bojoch s Koshutom utiekli do zahraničia. Po návrati domov vstupuje do Deákovej skupiny. Popri hospodárčenia píše rozpravy a hospodárske články.

Nándor Illés

bol priekopníkom maďarskej odbornej literatúry lesníctva, pôsobil ako profesor Lesníckej Akadémie v Štiavnici. Zapísal sa ako jeden z autorov Maďarsko-nemeckého, nemecko-maďarského lesnického slovníka, pre odborné školy vydal knihu Revírnik a napísal viac vysokoškolských učebníc v maďarskom jazyku.